História FK 34

HISTÓRIA KLUBU

Počiatky futbalu vo Sv. Ondreji 
Vznik futbalového klubu vo Sv. Ondreji
Oficiálny rok vzniku futbalového klubu
Futbal v druhej polovici 20. storočia
Futbalový klub a jeho názov
Odchovanci nášho klubu
Mládežnícky futbal
Odznaky klubu
Umiestnenie – Sv. Ondreja, Brusna

Pri spracovaní histórie futbalu vo Sv. Ondreji do roku 1945 sme vychádzali z podkladov Mgr. Jána Šutku, ktoré získal výskumom v oboch obciach v druhej polovici 80. rokov 20. storočia.Informácie o počiatkoch futbalu zapísal na základe rozhovorov s ešte žijúcimi členmi prvej generácie futbalistov oboch obcí. Išlo predovšetkým o Ondreja Mikloša Maga, Mareka Balku, Františka Lehockého, ich spoluhráčov a o bývalého dlhoročného predsedu TJ Vlastimila Pavlovského.

Futbalisti Sv. Ondreja na ,,ihrisku“ Láger v roku 1930 spolu so svojimi fanúšičkami.Zľava Július Pánik, Ján Huťka, František Murgaš, brankár František Lehocký a Marek Balko, vzadu zľava Michal Vaník, Jozef Šagát, Ján Balko, Ján Plško, Anton Šagát, František Balko, František Huťka Kaštan, Ján Balko a Ján Balco  © Fotoarchív Jána Šutku

 

Dôležitým zdrojom informácií o počiatkoch futbalu vo Sv. Ondreji bola Kronika ŠK Ondrej 1919 – 1941, ktorá je v súčasnosti nezvestná. Podľa historických podkladov išlo o jednu z mála zachovaných kroník v banskobystrickom a breznianskom okrese, ktorá zachytávala vývoj futbalu nielen vo Sv. Ondreji, ale aj v susedných dedinách. Po obsahovej stránke bola kronika písaná veľmi pekne a vtipne, možno často až žoviálne. Kroniku začal písať Ondrej Vaník a v písaní pokračovali Juraj Bahúl, František Ďuriančik Buna, Dominik Ďuriančik a Vlastimil Pavlovský. Zaujímavým a dôležitým doplnkovým prameňom k histórii Ondrejského futbalu je rukopis Lukáča Chválika, jedného z prvých dlhoročných klubových a župných futbalových funkcionárov.

Počiatky futbalu vo Sv. Ondreji 

Podľa kroniky ŠK Ondrej, počiatky futbalu vo Sv. Ondreji treba hľadať v druhom desaťročí 20. storočia. V roku 1919 si za peniaze Gejzu Szabadyho, už vtedy známeho a dobrého futbalistu, kúpili dobrú futbalovú loptu mladí študenti študujúci na školách v Banskej Bystrici Ján Huťka, Jozef Šagát a Vincent Mištarka Šteso. Študenti boli inšpirovaní zápasmi výborných futbalistov v Banskej Bystrici.

Prirodzené združovanie a kamarátenie chlapcov vo Sv. Ondreji a ich vzájomné súperenie sa prenieslo aj do futbalu. Začali sa formovať dve futbalové skupiny v časti Na Dedine a v časti Kakatka. Je zrejmé, že Ondrej Vaník, ktorý písal kroniku ŠK Ondrej, býval v časti Dedina, pretože skupinu chlapcov z Kakatky nazýva Trucklub. Toto pomenovanie z 20. rokov 20. storočia sa v obci traduje až do súčasnosti. Hneď po zakúpení lopty sa začali hrávať v obci prvé zápasy medzi oboma mužstvami na Matejovie lúke, Gerovie lúke a na skládke dreva – pltisku nazývanom Láger.Na Lágri futbalisti postupne vybudovali aj prvé ,,oficiálne“ ondrejské ihrisko. Jeho výstavba nebola pre chlapcov náročná, keďže plocha bola počas stáročí vyhladená gúľaním klátov dreva po mierne uklonenom brehu Hrona a vyžiadala si len výstavbu dvoch drevených bránok zo smrekových žrdí. Kronika zaznamenávala aj prvý ,,medzidedinský“ zápas chlapcov zo Sv. Ondreja doma so susedným Brusnom, niekedy v roku 1920 alebo na jar 1921. Domáci Ondrejčania vyhrali vysoko 6:0. Krátko nato nasledoval prvý zápas na pôde súpera v susednom Medzibrode, kde však Sv. Ondrej prehral 1:6. Na jeseň 1921 si chlapci zo Sv. Ondreja kúpili novú loptu za 55 Kč. Loptu iste zaobstarali stredoškoláci v Banskej Bystrici, ku ktorým sa pridali deviati chlapci navštevujúci ešte ľudovú školu doma vo Sv. Ondreji. Na novú loptu sa poskladali po 5 Kč Ján Fortiak, Michal Krakovský, Viliam Gajdoš, Ondrej Vaník, Jozef Lehocký, Lukáč Šagát, Ján Pánik a Ján Diabelko, chlapci z ľudovej školy. Kakatka pravidelne prehrávala v zápasoch s Dedinou a tak sa stalo ešte aj v neskorú jeseň roku 1921, kedy opäť prehrala 2:5 na Lágri. Následne po tejto porážke sa chlapci z Kakatky spojili s chlapcami z časti Dedina a vytvorili spoločné mužstvo Sv. Ondreja.

Futbalisti Sv. Ondreja na ,,ihrisku“ Láger v roku 1932. Stojaci zľava Marek Balko, Ján Fortiak, Jozef Vaník, František Huťka Feti, Ján Uhrík Jánoš, Ján Balko, Július Šelest, Štefan Huťka, František Balko, Ján Kováčik Vlnegovie, Štefan Peťko, František Šelest, v strede Ján Diabelko, Jozef Murgaš, Jozef Šagát, dolný rad zľava František Huťka Kaštan, Jozef Mištarka, Jozef Huťa,Viliam Gajdoš, Ján Plško a Michal Vaník.  © Fotoarchív Zlatice Slabeciusovej

 

Na vytvorení spoločného mužstva mal podľa futbalovej kroniky ŠK Ondrej najväčšiu zásluhu vtedajší učiteľ vo Sv. Ondreji Štefan Samuelčík, čo však nie je pravdivé tvrdenie, keďže Štefan Samuelčík prišiel do Sv. Ondreja až 1. septembra 1928. Je preto pravdepodobnejšie, že spojenie mužstva zabezpečili skúsení, rozhľadení Ondrejčania Fedor Korbel s Vincentom Mištarkom, ktorí ako bývalí čipkári a vojaci v prvej svetovej vojne už zrejme mali skúsenosti s futbalom z iných častí bývalej monarchie. Oni aj začali organizovať ,,priateľské“ zápasy s okolitými obcami. V rokoch 1922 – 1926 zohrali futbalisti zo Sv. Ondreja niekoľko priateľských zápasov so Slovenskou Ľupčou, Lučatínom, Medzibrodom, Nemeckou, Ráztokou, Lopejom a Hroncom.

V prvej polovici 20. rokov 20. Storočia zaznamenala kronika ŠK Ondrej tri pamätné zápasy Sv. Ondreja a Lučatína. Ondrejčania doma vyhrali 1:0 a remizovali 1:1. Odveta v Lučatíne skončila 2:1 pre domácich. Kvalita hráčov zo Sv. Ondreja sa prejavovala aj v tom, že v počiatkoch vzniku organizovaných klubov hrávali aj za iné obce. V tomto období bolo bežné, že mužstvo sa vytvorilo len pre najbližší dohodnutý zápas. Napríklad v druhej polovici 20. rokov 20. storočia v Medzibrode vypomáhali Vincent Mištarka a Michal Balco a v Lučatíne brankár Fedor Korbel. Po roku 1927 hrávali futbalisti zo Sv. Ondreja zápasy v susedných obciach alebo hostili ich hráčov takmer systematicky, čo pravdepodobne súviselo s príchodom Š. Samuelčíka, učiteľa a veľkého milovníka, propagátora, ale predovšetkým organizátora futbalu vo Sv. Ondreji.

V tomto období si futbalisti zo zisku z divadelného predstavenia kúpili prvé dresy (tričká) čierno-bielej farby s vodorovnými pruhmi. Na kopačky už peniaze nemali, preto hrávali v bagančiach domácky upravených podkovičkami na podrážke, čo nepochybne u súperov budilo väčší rešpekt a úctu. Dlhé nohavice už nahradili trenírkami, ale neboli jednotnej farby, každý si obliekal, aké mal. Za mužstvo Sv. Ondreja začiatkom 30. rokov 20. storočia nastupovali Demeter Antal (býval v Nemeckej), Ján Balco Čučuriak, František Balko, Ján Balko, Marek Balko, Ján Diabelko, Ján Fortiak, Viliam Gajdoš, František Huťka Feti, František Huťka Kaštan, Ján Huťka, Štefan Huťka, Ján Kováčik Vlnegovie, Ján Kováčik Gembec, Jozef Mištarka Pandiak, František Murgaš, Jozef Murgaš (býval v Bukovci), Ján Pánik, Ján Plško, Anton Šagát, Jozef Šagát, Anton Šelest, František Šelest, Július Šelest, Ján Uhrík Jánoš, Jozef Vaník, Michal Vaník a  brankári František Lehocký, Jozef Huťa Matúšik a František Ďuriančik Buna.

Vznik futbalového klubu vo Sv. Ondreji

Podľa obecnej kroniky Sv. Ondreja, ktorú môžeme pokladať za úradný dokument, keďže ju kontroloval aj ondrejský notár Adam Lacek, je medzníkom vzniku futbalového klubu vo Sv. Ondreji rok 1931. Správa bola do kroniky zapísaná na jeseň v roku 1933 obecným kronikárom Š. Samuelčíkom. Podľa formy zápisu správy a počtu osôb prítomných na zhromaždení, ktorých mená dlhodobo vystupujú v súvislosti s futbalom vo Sv. Ondreji, môžeme predpokladať, že išlo o oficiálne zasadnutie. Podľa tejto informácie bol zvolený za prvého predsedu práve učiteľ Š. Samuelčík a za podpredsedu ondrejský notár Adam Lacek. Pokladníkom sa stal Karol Lehotský, kapitánom Ján Balco, hospodárom Juraj Balko a jednateľmi Michal Vaník a Viliam Gajdoš. Za čestných členov boli zvolení Ing. Gabriel Bedáč, hlavný lesný, Ignác Chladný, rímskokatolícky kňaz, Šimon Ličko, lesný, Antonín Iždinský, lesný, Štefan Kerestény, lesný, Andrej Herchel, lesný, Ondrej Vaník, starosta, Jozef Braučok konzumár, obchodník, Ján Bician, obchodník, František Mištarka, obchodník, Lukáč Kvietok, hostinský, a Štefan Kostúr, hostinský. Za riadnych členov boli zvolení Ján Kováčik Vlnegovie, Ján Uhrík, Anton Šagát, Michal Balko, Július Plško, František Huťka ml., Ján Fortiak, Ján Šelest, Jozef Mištarka, Marek Balko, Viliam Gajdoš, Michal Vaník a ďalší. Z menoslovu riadnych členov klubu je zrejmé, že to boli aktívni hráči.

Prvé mužstvo futbalového klubu ŠK Sv. Ondrej v nových dresoch na novom ihrisku na Lúke, ktoré vybojovalo postup do II. triedy, druhá polovica 30. Rokov 20. Storočia.  © Fotoarchív Obecný úrad Brusno

 

 Nie je známe, aké okolnosti viedli Ondrejčanov angažujúcich sa okolo futbalu k tomu, že tento nepochybne zákonne vytvorený klub nebol oficiálne zapísaný do úradnej evidencie Stredoslovenskej futbalovej župy v Banskej Bystrici (SsFŽ) a nezačal svoju činnosť. Môžeme len predpokladať, že išlo o vnútorné spory a nespokojnosť hráčov s vedením klubu, čo nám naznačuje zloženie nového vedenia klubu z roku 1934. Predpoklad o vnútorných nezhodách v klube potvrdzoval aj zápis v Kronike ŠK Ondrej, kde bolo napísané:

,,Nastali ťažkosti s funkcionármi, ale onedlho klub už znovu stál na pevných nohách…“

Vnútorné rozbroje vo futbalovom klube najviac škodili hráčom, pretože nemohli hrávať pravidelnú súťaž organizovanú pod hlavičkou SsFŽ už od roku 1931. V priebehu roku 1933 si dohodli zápas v Hronci, ktorý už hrával organizovanú súťaž. Nad skúseným mužstvom Hronca futbalisti Sv. Ondreja zvíťazili. Potom hrali doma s Nemeckou, ktorá disponovala silným mužstvom, kde niektorí hráči hrávali už pravidelne majstrovskú súťaž v drese Banskej Bystrice, Podbrezovej či Hronca. Nemečania prišli na zápas spolu s fanúšikmi pešo dole Ravňou a bosí prebrodili Hron na Láger, kde sa konal zápas. Diváci sedeli na gelbách uložených na sklade dreva. Hráči Sv. Ondreja nastúpili len s 9 mužmi a možno aj preto prvýkrát doma prehrali 1:5.

Oficiálny rok vzniku futbalového klubu

V nasledujúcom roku 1934 bol z iniciatívy hráčov klub zreorganizovaný. Hráči vedení starším a pomerov znalým Vincentom Mištarkom si vytvorili nové vedenie klubu. Za predsedu si zvolili svojho skúseného spoluhráča Jána Kováčika od Vlnegov. V súčasnosti je reorganizácia klubu v roku 1934 považovaná za oficiálny rok vzniku futbalového klubu vo Sv. Ondreji a aj súčasné mužstvo má tento rok uvedený vo svojom názve v tvare

FK 34 Brusno – Ondrej

Vincent Mištarka, hlavný organizátor založenia futbalového klubu 
ŠK Sv. Ondrej v roku 1934

Následne bolo vybudované nové ihrisko v blízkosti súčasného. V priebehu roku 1934 si futbalisti prenajali od obce lúku pri píle za ročné nájomné 200 Kč. Nové ihrisko bolo vybudované kolmo na dedinu (Sv. Ondrej) s dlhšou stranou v smere sever – juh. Jeho južná časť ležala v ohybe Hrona na lúke Šutiačka. Situovanie ihriska nebolo najšťastnejším riešením, pretože ho každoročne ohrozovala rieka Hron. Ku skutočnej pohrome došlo v roku 1937, kedy sa Hron vylial a veľká voda narobila škody nielen v oboch obciach, ale aj na ihrisku. Silný prúd vody prerezal ohyb koryta približne stredom futbalového ihriska. Nové koryto vyerodované počas povodne bolo hlboké viac ako 1 m a viedlo približne súčasným umelým korytom Hrona. Trvalo niekoľko týždňov, kým povozníci na koňoch a voloch v doštených vozoch navozili zeminu a znovu spojili obe polovice ihriska. Na zasýpaní a znovunavrátení Hrona do starého koryta v ohybe Pod Skalou sa podieľala takmer celá dedina. Znovu vybudované ihrisko sa používalo len dva roky a znovu muselo ustúpiť Hronu. V roku 1939 sa začalo s jeho reguláciou. Nové koryto vykopané práve v tomto priestore viedlo stredom ihriska. Preto bolo ihrisko posunuté ďalej o cca 100 m a z priestorových dôvodov otočené tak, ako je to v súčasnosti. Futbalisti si veľmi nepolepšili ani novým ihriskom, ktoré museli v čase mlatby prenechať na mlátenie obilia. Preto sa stávalo, že za sezónu odohrali vonku oveľa viac zápasov ako doma.

Po zreorganizovaní klubu v roku 1934 sa domov vrátili aj hráči, ktorí počas rozkolu vo vedení klubu hrávali v susedných obciach. V Selciach hrali Jozef Huťa a Štefan Čellár a v Slávii Slovenská Ľupča Vincent Mištarka, Ján Fortiak a Ján Balco. Neskôr Ján Balco hrával za AFK Lázně Bohdaneč. Zreorganizovaný klub ŠK Sv. Ondrej sa už aj s navrátilcami prihlásil do najnižšej súťaže III. Triedy maloklubov Hracieho oddelenia SsFŽ v Banskej Bystrici, ktorú začali hrať na jeseň v roku 1935. V prvom ročníku 1935–1936 hrávali s mužstvami Badína, Radvane, Šalkovej, Slovenskej Ľupče, Hronca a Valaskej. V mužstve hrávali František Lehotský, František Huťka Kaštanovie, František Huťka Feti, František Balko, Ondrej Vaník, Michal Vaník, Ján Fortiak, František Šelest, Jozef Huťa, František Kelemach, Ján Kováčik Gembec, Jozef Majliš, Ján Diabelko, Štefan Čellár a Viliam Gajdoš.

V nasledujúcej sezóne 1936 – 1937 III. triedu ŠK Sv. Ondrej vyhral, ale v kvalifikácii do II. Triedy s ŠK Môťová, víťazom III. triedy okresu Zvolen, bol neúspešný. V roku 1937 bolo v klube ŠK Sv. Ondrej registrovaných 21 hráčov, ktorí hrávali v III. triede maloklubov Hracieho oddelenia SsFŽ.

Diplom, ktorý získali futbalisti ŠK Sv. Ondrej za prvé ,,veľké“ víťazstvo v najnižšej III. triede župného majstrovstva Hracieho,  oddelenia maloklubov SsFŽ v ročníku 1936 – 1937 .  © Archív futbalového klubu FK 34 Brusno -Ondrej

 

Už toto prvé oficiálne mužstvo ŠK Sv. Ondrej malo elegantné dresy so zvislými čierno-bielymi pruhmi tak ako v súčasnosti. Súčasťou dresov boli biele trenírky a čierne podkolienky. Futbalisti nosili kožené ,,kopačky“, ktoré im na mieru ušil ondrejský obuvník Jozef Pavúk. Na súpiske sa objavovali  aj hráči zo susedných dedínTeodor Šimko z Moštenice, Cyril Šuhajda, Dušan Fabrícius a Ladislav Bárta zo Slovenskej Ľupče, Jozef Filip a Jozef Uhrík z Lučatína, Cyril Sanitra a Jozef Konder z Medzibrodu, Viliam Sabol z Ráztoky či bratia Galatovci z Dubovej a Antalovci z Nemeckej. Zlepšujúce sa mužstvo futbalistov Sv. Ondreja v priebehu nasledujúcich dvoch sezón postúpilo do župnej I. triedy. V ročníku 1939–1940 si postup do I. triedy vybojoval ŠK Sv. Ondrej, keď vyhral II. Triedu. V roku 1941 bol predsedom klubu stále Ján Kováčik Vlnegovie, podpredsedom Jozef Majliš, tajomníkom Lukáč Chválik a František Balko, náčelníkom ondrejský notár Jozef Beniač a pokladníkom Emil Krakovský. Klub sa rozrástol na 130 členov. V tomto období aktívne pôsobil v širšom vedení SsFŽ v Banskej Bystrici Lukáč Chválik.

Ján Kováčik, prvý predseda futbalového klubu ŠK Sv. Ondrej. Funkciu predsedu vykonával v rokoch 1934 – 1950

Lukáč Chválik, dlhoročný funkcionár ŠK Sv. Ondrej a Stredoslovenskej futbalovej župy v Banskej Bystrici

 

V roku 1943 obsadili ondrejskí futbalisti v I. triede Zvolenskej futbalovej župy 3. miesto a o rok neskôr súťaž vyhrali. O postup do divízie bojovali v kvalifikácii, ale neuspeli. Do divízie sa prebojovali až v ročníku 1946 – 1947 a hrali ju dve sezóny. V týchto zápasoch sa stretávali s ŠK Levice, Dubnicou, Prievidzou, Párkanom (Štúrovo), Zlatými Moravcami, Ružomberkom, Liptovským Mikulášom a ďalšími súpermi. Futbalisti podávali heroické výkony nielen na ihrisku, ale aj počas cestovania na ihriská súperov. Cestovalo sa vlakom a kde nebolo vlakové spojenie, nákladnými autami pod plachtou.

V 40. rokoch 20. storočia sa výrazne presadila prvá generácia futbalistov, odchovancov ondrejského klubu. Základ mužstva tvorili Štefan Bician Jelenčan alebo Míč, Otto Samuelčík, Emil Krakovský Krakáň, Ladislav Gajdoš Heskel, Juraj Lupták Gríner (bol dlhoročný kapitán), Juraj Bahúl Kaňo, Ján Môcik, Karol Samuelčík, Michal Krakovský Ikuš, Ján Krch, Jozef Citara Cecok, František Kmeť (prišiel z Lučatína), Michal Huťka Fajkoš, Ján Hudák, František Dutka, Jozef Braučok, Vincent Bakoš, Emil Bakoš a brankári Ján Šuša a Dušan Fabrícius (prišiel zo Slovenskej Ľupče, neskôr bol ev. farárom v Brezne). Kanonierom tohto mužstva bol predovšetkým Karol Samuelčík a Ladislav Gajdoš. Do polovice 20. storočia sa pri mužstve sa vystriedalo množstvo trénerov: Vojtech Bacúšan (syn lesníka, ktorý prišiel do Sv. Ondreja z Horehronia), Jozef Beniač (ondrejský notár, ktorý pochádzal zo známej futbalovej rodiny v Žiline), Ján Bogdan (z Piesku), Dušan Navrátil a Emil Petrášek (z Banskej Bystrice).

Odznaky futbalového klubu

 

Futbal v druhej polovici 20. storočia

Z dôvodu reorganizácií súťaží bol v roku 1950 futbalový klub znova zaradený do okresnej súťaže. V roku 1952 ju futbalisti vyhrali a postúpili opäť do krajskej súťaže. Kvôli ďalším reorganizáciám hrali futbalisti kvalifikáciu aj v roku 1953. Všetky zápasy s vysokoškolákmi zo Zvolena, s Rimavskou Sobotou a Poltárom postupne vyhrali. Trénerom mužstva bol Ján Petrovič z Banskej Bystrice a jadro mužstva v tomto období tvorili: Štefan Nigríny (brankár), Ján Plško Cecho (brankár), Stanislav Plško Očko alebo Žába (brankár), Dominik Ďuriančik (dlhoročný kapitán), Michal Fortiak Huriak, Michal Vierik Bokša alebo Rezanec, Ján Vaník Richtárik, Vladimír Murgaš Kôroš, Gabriel Smola, Gabo alebo Václav, Miroslav Meliška Bunco, Vladimír Pavlovský Psinda, Ján Pavlovský Harkoš, Ervín Gera Drtkoš, Ondrej Ďuriančik Hopa, Ján Šuhajda Hadžo, František Ďuriančik Lalík, Marián Ďuriančik Manči, Ján Kliment Mádroš, Koloman Šebeš Ptica, Štefan Šebeš Šúňav, Lukáč Huťka Bulgar, Jozef Šuhajda Kapka alebo Kapsa, Michal Mikloš Hemele, Maxmiliám Šimeček Maxo a ďalší.

Futbalisti TJ Tatran Ondrej v ročníku 1953 – 1954. Stojaci zľava Michal Vierik, Michal Fortiak, František Belica, Štefan Šebeš, Marián Ďuriančik, Miroslav Meliška, Gabriel Smola, Vladimír Pavlovský, Maxmiliám Šimeček a tréner Ján Petrovič. Dolný rad zľava Dominik Ďuriančik (kapitán), Štefan Nigríny (brankár) a Vladimír Murgaš   © Fotoarchív Miroslava Melišku

 

Ján Petrovič, uznávaný futbalový tréner, ktorý bol v rokoch 1953 – 1954 trénerom TJ Tatran Ondrej vo svojej knihe spomienok o hráčoch a mužstve napísal:

,,Hralo sa o titul majstra okresu doma s Podlavicami. Už v 12. minúte prehrával Ondrej 0 : 2 a naviac rozhodca nám vylúčil dvoch hráčov. Domáci aj naďalej hrali útočne až do konca zápasu a najmä zásluhou Štefana Biciana Ondrej zvíťazil 3:2. Na futbalovom ihrisku bola vychovaná celá plejáda vynikajúcich futbalistov, ktorých vychovala sama príroda spolu s rodinou a dedinou. Bola to proste malá futbalová farma, bez trénera, ale mala dobrého farmára, richtára Jána Kováčika. Dedičstvo po ňom prevzali: Marek Balko, Jozef Hláčik, Ervín Gera, Vlasto Pavlovský a Jozef Vaník, čiže funkcionárska elita do slova a písmena. Keďže pôvodné rozmery ihriska podľa pravidiel boli len minimálne a hneď vedľa tiekol Hron, trénovalo a hralo sa pod neustálym tlakom priestoru, času, súpera a vody, čo si vyžadovalo predovšetkým vyspelú individuálnu techniku. Pochopiteľne, nekompromisný, ale férový dôraz v osobnom súboji či na tréningu alebo v zápase. To sa odrážalo v hernom prejave aj v zápase, za čo si vyslúžili známu prezývku „Ondrejbrús“. V silnej hráčskej konkurencii sa každý hráč snažil vydať zo seba maximum. Súlad v štvoruholníku výbor, hráči, tréner, diváci – bol jednoznačný, čo vyústilo najmä v zápasovej disciplíne. Aj náhradník bol rád, že bol aspoň náhradníkom“.

Za úspechmi futbalového klubu bola aj je skrytá práca vedenia klubu. Za všetkých vedúcich predstaviteľov spomenieme aspoň Štefana Samuelčíka, Jána Kováčika, Jozefa Majliša, Lukáča Chválika, Jána Fortiaka, Františka Balka, Jozefa Beniača, Emila Krakovského, Mareka Balka, Jozefa Hláčika, Františka Ďuriančika Lalíka, Františka Ďuriančika Bunu, Františka Dutku, Dominika Ďuriančika, Ing. Mariána Vierika, Jozefa Šebeša, Ladislava Gajdoša, Mariána Ďuriančika, Michala Mikloša, Alexandra Šagáta, Jozefa Lihana, Vlastimila Pavlovského, Ervína Geru, Jána Mokroša, Štefana Nigrínyho, Júliusa Bullu Ola, Tibora Hláčika, Jána Geru, Jána Francistyho st. a Štefana Mikloša. Od roku 1994 bol prezidentom klubu Juraj Vrzal. V posledných rokoch vo vedení klubu pracovali Ján Hláčik, Pavol Čilík st., Pavol Čilík ml., Miroslav Kelemach st., Pavol Petrík, Rastislav Majer, Pavol Lihan a ďalší.

Futbalový klub a jeho názov

 Od svojho vzniku niekoľko krát zmenil futbalový klub svoj názov či už v závislosti od zmien názvu obce, alebo myslenia vtedajšej spoločnosti: od roku 1934 ŠK Sv. Ondrej, neskôr pred II. svetovou vojnou na krátko Slavoj Ondrej. Od roku 1953 Tatran Ondrej, od roku 1960 Tatran Hronov a nakrátko aj Družstevník Hronov. Po roku 1974 sa krátko volal TJ Kúpele Brusno, po tom ŠK Poľnohospodár Brusno. Od 14. mája 2002 nesie názov

FK 34 Brusno – Ondrej.

Z prostredia futbalového klubu vyšli takí rozhodcovia ako Vincent Mištarka (I. celoštátna liga), Vojtech Sokol (II. celoštátna liga), Marek Balko (divízia), Lukáč Chválik, Vincent Nácar, František Vasilovčík, Branislav Braučok (krajské súťaže) a Štefan Mihálik (okresné súťaže).Za futbalový oddiel vo Sv. Ondreji, neskôr po zmene názvu v Hronove a Brusne, hrávalo nespočetné množstvo hráčov. Išlo zväčša o domácich odchovancov, chlapcov zo Sv. Ondreja a Brusna, menej ich bolo z Bukovca. Základ mužstva v jednotlivých desaťročiach tvorili nasledovní hráči.Oporami mužstva v 60. rokoch 20. storočia boli Štefan Mikloš Rigo (brankár), Alojz Hermánek Logo, Oldrich Pavúk Pivek, Vojtech Ďuriančik Pulik, Miloš Mikloš Kohlík, Milan Krajčír Fukso, Július Mlynárčik Kondrôt, Marián Dutka Duce, Pavol Ďuriančik Svidrík, Ľubomír Vaník Búchaj, Dušan Zázrivec Kuna, František Belica Herceg, Tibor Kováčik Vrabec, Anton Pavelka, Jozef Huťa, Mikuláš Lehocký Pico, Vladimír Peťko Bazo, Jaroslav Uhrík Gabaj, František Slabecius Cicka, Milan Rybár, Juraj Vierik Piroh a ďalší.

Umiestnenie prvého mužstva futbalistov Sv. Ondreja (Hronova) a Brusna a súťaže, ktoré hrávali od začiatku 50. rokoch 20. Storočia.

Poznámky: *súťaž na úrovni dnešného Banskobystrického, Žilinského a Trenčianskeho kraja, ** súťaž na úrovni dnešnej severnej časti Banskobystrického kraja a južnej časti Trenčianskeho kraja, *** súťaž na úrovni severnej časti Banskobystrického kraja, **** súťaž na úrovni Banskobystrického kraja, ***** súťaž na úrovni Banskobystrického kraja a Žilinského kraja.

 

Dlhoroční funkcionári TJ v 60. a 70. rokoch 20. storočia.
 Zľava Emil Krakovský, Jozef Lihan, Marián Ďuriančik, Marián Vierik, Lukáč Chválik, František Dutka, Vlastimil Pavlovský, Michal Mikloš, František Ďuriančik, František Ďuriančik Buna, Ladislav Gajdoš, Štefan Nigríny, Jozef Šebeš  © Fotoarchív Františka Dutku

 

 V 70. rokoch 20. storočia hrávalo mužstvo oblastné majstrovstvá a medzi najúspešnejších futbalistov patrili (niektorí už neboli odchovancami klubu): Ondrej Oboňa Pipňa, Pavol Peťko Kľúčik, Vladimír Peťko Bazo, Marian Spusta, Ivan Teren, Juraj Vierik Piroh, Jozef (Ivan) Vierik Korzo, Jozef Huťka Kaštan, Vladimír Šebeš Melo, František Hraško Hracho, Ivan Šebeš, Ján Uhrík, Karol Bakoš, Slavomír Pančuška, Miroslav Čamaj, Ján Krakovský Krakáň, Ján Kováčik Gembec, Tibor Schnierer  Šmirgla, Jozef Pilko, Dušan Ďuriančik Erik, Dušan Ďuriančik Makovec, Pavol Citara, Jozef Citara Baka, Miroslav Nácar Hašler, Ján Vaník, Cyril Mikloš, Ján Belica, Ivan Sokáč, Vlastimil Pavlovský, Jozef Pavlovský, Peter Schnierer, Ján Diabelko, Jozef Diabelko, Juraj Bogdan, Milan Hudec, Ivan Pagáč, Ján Francisci Celo, Ondrej Francisci, Marián Huťka Maro, Marián Kliment Štraus, Stanislav Kapusta, Jaroslav Popelka, Miroslav Uhrík Páraj, Vladimír Slabecius Cicka, Silvester Šouc, Dušan Štubner, Miroslav Oravec Mireček, Vladimír Lehocký Pico, Jozef Mlynárčik a ďalší. Trénermi boli Marián Ďuriančik a Ondrej Ďuriančik.

V 80. a 90. rokoch hrávalo mužstvo v I. triede Stredoslovenského kraja. V tomto období tvorili základ mužstiev, ktoré nás reprezentovali: Róbert Knapko, Pavol Peťko, Peter Oboňa, Ladislav Húska, František Húska, Juraj Sokol, Rastislav Majer, Peter Mokroš, Igor Mokroš, Ján Mokroš, Ma rián Daniš, Pavol Citara, Jozef Citara Baka, Ján Kováčik Gembec, Dušan Ďuriančik Makovec, Marián Ďuriančik Kičo, František Ďuriančik Lalík, Jozef (Ivan) Vierik Korzo, Jaroslav Sanitra Miki, Boris Sanitra Líco, Miroslav Nácar Hašler, Zdeno Srniak, Jozef Pšenko, Dušan Oravec, Peter Chromek, Pavol Chromek, Štefan Kocka, Zdeno Slabecius, František Slabecius, Jozef Slabecius, Jozef Popelka, Ondrej Vaník, Jaroslav Uhrík, Pavol Lihan, Miloš Fortiak, Róbert Hermánek, Miroslav Pánik, Vladimír Sáliš, Miroslav Kelemach Migas, František Kelemach Migas, Zdeno Šarina, Pavol Petrík, Jaroslav Petrík, Roman Balco, Peter Šebeš, Martin Šebeš, Ján Hraško, Jaroslav Pipich, Peter Chamko, Ján Lupták, Ľubomír Lehocký, Ľubomír Huťka, Karol Vierik, Peter Rajčok, Rastislav Blaško a mnohí ďalší. Trénermi mužstiev boli Ondrej Oboňa, Jozef Karas, František Hraško, Ľubomír Šebeš, Ondrej Ďuriančik, Igor Hraško, Milan Parobek a Ján Krakovský.

Už v priebehu 90. rokov 20. storočia mužstvo začína postupne stavať na hráčoch, ktorí nie sú odchovancami klubu, ale prichádzajú ako ,,hotoví“ hráči zo širšieho okolia. Po posilnení mužstva novými hráčmi postúpili v sezóne 2001 – 2002 do vyššej krajskej súťaže IV. ligy, skupina juh. O postup Brusna sa zaslúžili Andrej Smida, Ivan Škantár, Miroslav Kelemach, Matej Garaj, Michal Sedliak, Peter Hraško, Róbert Nikel, Jaroslav Sanitra, František Kelemach, Pavol Citara ml., Jozef Vierik, Peter Chromek, Zdenko Selecký, Peter Francisci, Peter Mokroš, Marian Pejko, Pavol Urbančok, Peter Jurina a tréner Milan Mistrík.

V ročníku 2012/2013 družstvo síce postúpilo do súťaže majstrovstiev regiónu STRED, ale na širšej súpiske mužstva boli len dvaja odchovanci domáceho klubu Dávid Marko a Matúš Bošela. Pri veľkej obmene hráčov za posledné roky spomeňme aspoň niektorých, napr. Lukáš Sopko, Marián Kováč, Martin Sokol, Milan Gregor, Zdenko Hauer, Ľubomír Frišnič, Miroslav Haviar, Marcel Jelenčík, Dominik Škubák, Ivan Pipich, Rado Gardošík, Peter Belko, Šimon Púchy, Štefan Chrenovský, Ivan Soják, Ivan Varga, Roman Švidráň, Tomáš Giertl, Tomáš Klinec, Róbert Patráš, Roman Chomistek, a z trénerov Pavla Pilka a Patrika Palidera.

Futbal vo Sv. Ondreji a Brusne, to neboli len hráči prvého mužstva, ale široká plejáda odchovancov hrávajúcich pod hlavičkou B mužstva. Silné B mužstvo Hronova, neskôr Brusna, hrávalo v 60. a 70. rokoch 20. storočia pod názvom Slávia.

V ročníku 2012 – 2013 hrávali za B mužstvo výlučne domáci odchovanci, ktorí vyšli zo silnej generácie dorasteneckého mužstva, ktoré úspešne hrávalo IV. ligu, súťaž na úrovni kraja. Základ mužstva tvorili Martin Húska, Peter Kajda, Martin Leitner, Adam Lehocký, Ľubomír Lehocký, Juraj Kováčik, Peter Šebeš, Martin Oravec, Martin Petrík, Michal Núdzik, Ivan Samuelčík, Ján Francisty, Matej Parobek, Stanislav Chválik, Marek Uhrík, Filip Pšenko, Viktor Lihan, Samuel Knižka, Tomáš Šagát, Peter Mrník, Marek Hudák, Matej Pikula, Milan Šuhajda, Milan Gallo, Matúš Kadlec a ďalší. Trénerom mužstva bol Pavol Lihan.

Odchovanci nášho klubu

Na klubovom ihrisku vyrástli skutočné osobnosti slovenského futbalu, ako sú Kazimír Gajdoš, bratia Karol a František Samuelčíkovci, Ján Plško či Ján Pavlovský. Pre zdravotné problémy nemohol František Hraško reprezentovať Československo i keď sa zúčastnil reprezentačného zrazu výberu ČSR.

Kazimír Gajdoš (Miro alebo Citara) – odchovanec, do Bratislavy prišiel cez Piesok a Zvolen v roku 1955 a začal hrávať v Slovane Bratislava, kde získal aj prvý titul majstra Československa. Druhý titul získal v Červenej Hviezde Bratislava v roku 1959. Reprezentoval ČSR v 4 zápasoch a bol účastníkom MS vo futbale 1954 (vo Švajčiarsku) a 1958 (vo Švédsku), kde však nehral.

Kazimír Gajdoš bol najskôr ligovým majstrom v Slovane Bratislava. Prišiel doň z malých stredoslovenských klubov. Narodil sa v roku 1934 vo Svätom Ondreji, dnes je to časť kúpeľného Brusna. Do metropoly prišiel hrať futbal v päťdesiatom štvrtom. Šíbri (dnes ich voláme agenti) Slovana vtedy objavovali talenty po celom Slovensku.

Prečo bol „Citara
Slovan mal vyhliadnutého aj Gajdošovho kamaráta Jozefa Citaru. Tréner belasých Leopold „Jim“ Šťastný dal prezývku každému hráčovi. Gajdošovi sprvoti hovoril pomerne jednoducho Miro (skratka Kazimíra). Potom však skomolil: Citara z Brusna neprišiel, tak sa Citarom stal Kazimír Gajdoš. Nie, nejde o hudobný nástroj. Slovensko nemalo až do čias Mariána Masného také výrazné pravé krídlo, akým bol Kazimír „Citara“ Gajdoš. Nižší, rýchly s výbornou kľučkou, asistujúci pri mnohých góloch, ale aj sám solídny zakončovateľ. V poslednom zápase ročníka 1954/1955 potvrdil Slovan zisk titulu v derby s Červenou hviezdou Bratislava 3:1.

zdroj : https://bratislava.sme.sk

Karol Samuelčík – odchovanec, útočník prvoligových klubov ŠK B.Bystrica, ŠK Bratislava (1948), Brno, reprezentant B-tímu ČSR.
František Samuelčík – odchovanec, brat Karola Samuelčíka, hráč prvoligových klubov Brna, Slávie Bratislava a Jednoty Košice (1960).
Ján Plško Cecho – odchovanec, brankár prvoligového Slovana Bratislava (1949).
 Ján Pavlovský – odchovanec, hráč Iskry Žilina, Považskej Bystrice a Tankistu Praha.

Ďalší hráči, ktorých vychoval futbalový klub vo Sv. Ondreji (neskôr v Hronove a Brusne), hrávali po celom území vtedajšieho Československa a súčasného Slovenska vyššie súťaže, ako hral ich materský klub. Dobré meno ondrejskej futbalovej školy šírili napr. Štefan Bician (Banská Bystrica,Žilina, Fiľakovo), Jozef Braučok (Fiľakovo, Púchov), Marian Ďuriančik (Martin), Ondrej Ďuriančik (Baťovany), Ján Šuhajda (Baťovany), Jozef Šuhajda (Martin, Banská Bystrica), Jozef Citara (Banská Bystrica), Jaroslav Uhrík (Banská Bystrica), Lukáč Huťka (Banská Bystrica), Marián Huťka (Brno, Třinec), Vladimír Šebeš (Banská Bystrica, Púchov), Juraj Vierik (Dukla Praha, VTJ Žatec), Miloš Mikloš (VSS Košice), Jozef Huťka (Martin), Ján Diabelko (Martin), Jozef Uhrík  (Prešov), Ivan Šebeš (Prešov), Vladimír Lehocký (Brezno), František Hraško (VTJ Tábor), Mikuláš Lehocký (Banská Bystrica), Pavol Citara (Brezno), Anton Pavelka (Brezno), Ľubomír Vaník (Brezno), Dušan Ďurian – čik (Nitra), Igor Mokroš (Trnava), Ján Belica ml. (Slovan Bratislava) a mnohí iní.

Mládežnícky futbal a úspešní odchovanci klubu

Mládežnícky futbal bol vo Sv. Ondreji a v Brusne vždy základom úspechu prvého mužstva mužov. Prvý veľký úspech dosiahli dorastenci ŠK Sv. Ondrej v roku 1947, kedy sa prebojovali až do finále majstrovstiev Slovenska. Postupne vyradili silné mužstvá Prešova, ŠK Handlovej i ŠK Závody Fiľakovo. Vo finále sa stretli s TŠŠ Trnava, ktorá sa o rok neskôr stala majstrom Československa. V prvom finálovom stretnutí dorastenci ŠK Sv. Ondrej remizovali 2:2 a v odvete prehrali 8:0. Ondrejská mládež sa tak ďaleko nedostala náhodou, od začiatku svojej existencie patrila k najlepším v okrese a jej kvalita neustále rástla. Aj v nasledujúcich rokoch dosahovali žiaci a dorastenci výborné výsledky prevažne na úrovni kraja. Za kvalitnými mladými hráčmi treba hľadať neúnavnú prácu domácich trénerov ako boli Lukáč Chválik, Vladimír Pavlovský, František Ďuriančik Lalík, Michal Huťka, Ján Plško, Ľubomír Šebeš, Ondrej Oboňa, Juraj Vierik, Ján Kováčik, Ján Krakovský, Jozef Lupták, Ján Lupták, Martin Šebeš, Miloš Fortiak, Jaroslav Petrík, Pavol Lihan, Róbert Pavúk, Milan Parobek a mnohí ďalší.

Nástup futbalistov Sv.Ondreja na zápas so Spartakom Trnava

 

Posledným veľkým úspechom mládežníckych mužstiev je postup starších žiakov do II. Slovenskej ligy skupina juh, keď v ročníku 2012/2013 vyhrali III. ligu skupiny C bez straty bodu. K postupu ich priviedli tréneri Patrik Palider, Igor Hraško a vedúci mužstva Miroslav Kelemach. Základ úspešného mužstva chlapcov tvorili Lukáš Kadlec, Juraj Zrubák, Denis Vágner, Jakub Štubniak, Lukáš Haviar, Erik Kelemach, Miroslav Bartoš, Adam Pančuška, Filip Slabecius, Patrik Ďuriančik, Ján Kubizniak, Šimon Gregor, Kamil Málik, Róbert Studený, Pavol Šiket a ďalší mladí hráči.

Kamil Málik (r.n.1999) – rodák a odchovanec, začal s futbalom v Brusne, potom v JUPIE BB škola Mareka Hamšíka, FK Rakytovce, momentálne má angažmá v Českej republike v U19 1. ligovom mužstve SFC Opava.

Alexander Selecký (SEGO) (r.n.2002) – Žije v Lučatíne ale s futbalom začal v Brusne. Následne v CVČ ZŠ s MŠ Brusno, potom prestúpil do JUPIE BB škola Mareka Hamšíka a momentálne (8.2018) hra za MFK Ružomberok. V novembra 2017, odohral za Slovenskú futbalovú reprezentáciu do 16 rokov zápas na pôde Srbských rovesníkov celý zápas. V mája 2018, odohral za reprezentáciu do 16 rokov v Červeníku zápas s rovesníkmi z Dánska. V auguste 2018 nastúpil na celý zápas reprezentácie SR 17 na turnaji – Bannikovom memoriáli v Kyjeve  Gruzínsko 17 – Slovensko 17. V novembri 2018 nastúpil na zápas reprezentácie Slovensko 17 – Maďarsko 17 –  s víťazným koncom pre SR. V januári 2019 nastúpil za SR 17 na poste obrancu, na turnaji Development Cup v Bielorusku (Slovensko, Litva, Bulharsko, Ukrajina) v základnej zostave pod vedením trénera Mareka Bažíka.

Ďakujeme za prečítanie